Blog

Keď sa chce, všetko sa dá

Šancu si zaslúži každý. Veď každý z nás dostal jednu šancu na život, tak prečo si ho nespraviť takým, aký ho naozaj chceme prežiť? Spolu s Karpatskou nadáciou a partnermi projektu IT4ALL v rámci programu Erasmus+ som mala tú česť stráviť 14 vyučovacích hodín s ľuďmi, ktorí majú môj veľký obdiv. Pre zdravotne či sociálne znevýhodnených ľudí veľa vecí nie je jednoduchých, ale často majú viac odvahy a guráže ako my ostatní.

Hodiny boli venované mäkkým zručnostiam (soft skills), IT zručnostiam, anglickému a nemeckému jazyku. Úlohou projektu bolo zistiť, či sú znevýhodnení ľudia zamestnateľní v IT oblasti, preskúmať potrebné opatrenia a v neposlednom rade aj postoj a motiváciu týchto ľudí vzdelávať sa a napredovať. Vďaka absolventom sme zistili, že to možné je. A viac ako to, že majú naozaj vedomosti či znalosti, nás o tom presvedčila ich motivácia a odhodlanie. Veď posúďte sami.

Vladimír Čelko

„Nechápal som, že si moji známi trúfli na IT oblasť napriek tomu, že sú humanitne zameraní“.

Z celej skupiny bol asi najviac motivovaný pracovať práve v našej spoločnosti, čoho dôkazom je aj to, že sa mu pred pár týždňami podarilo zamestnať sa u nás. Extrémne komunikatívny typ s výbornou slovnou zásobou, čo bolo vidieť pri každej z aktivít. Vždy sa dobrovoľne prihlásil, ak mal v skupine niekto niečím začať. Je veľmi pozitívny a napriek tomu, že vyštudoval humanitný odbor, IT sa mu veľmi páči.

Vlado, prečo si sa rozhodol absolvovať projekt a ísť IT smerom, keď si vyštudoval niečo úplne iné?

Chcel som robiť niečo, kde by som sa učil nové veci bez existenčného stresu. Vojsť do kultúry, prostredia, zaučiť sa a zároveň priniesť niečo, čo v sebe mám a uplatniť to. Na pôde Karpatskej nadácie som spomínal, že tento projekt bol pre mňa niečo ako znamenie. Veľa mojich známych z mojej školy sa  uplatnilo v IT oblasti a pre mňa to v čase, keď som mal iné zamestnanie, bolo niečo ťažké. Nechápal som, že si trúfli na IT oblasť napriek tomu, že sú humanitne zameraní. Po čase, keď som v predchádzajúcich zamestnaniach nemal možnosť pokojne pracovať, lebo to bolo stále niečím podmienené a keď som sa stretával s ľuďmi, ktorí sú tu, „závidel“ som im. Mám pocit, že keď si tu človek robí svoju robotu dobre, je úplne jedno, či je zelený, fialový, naľavo, napravo. A tak sa stalo mojím cieľom dostať sa do tejto spoločnosti.

Akú školu si teda skončil a aké boli tvoje zamestnania pred T-Systems?

Skončil som štúdium na Fakulte verejnej správy na UPJŠ v Košiciach. Mal som tretinový systém predmetov – tretina ekonomických, tretina sociologických, tretina právnických. Škola bola fajn, išiel som na to cielene, veľmi ma to bavilo. Obtiažnosť predmetov bola podstatne vyššia, ako je reputácia školy. Právnické predmety nás učili právnici, ekonomické ekonómovia. Máme ľudí vo vedení mnohých firiem, máme poslancov mestských zastupiteľstiev a máme ľudí aj v T-Systems. Po škole som sa zamestnal ako lektor a koordinátor v jednom EÚ projekte. Neskôr som pracoval pre jednu stávkovú spoločnosť ako bookmaker. Potom som mal ešte administratívnu prácu v jednom psychologickom centre a následne to bola práca na úrade KSK, kde som robil referenta na odbore zdravotníctva.

Čo sa ti na hodinách projektu najviac páčilo?

Soft skills boli veľmi zaujímavé vzhľadom na moju povahu a moje predpoklady. Opäť sa ukázalo, že človek sa nikdy neprestane učiť. V každom zamestnaní som robil v nejakom tíme a aj na tréneroch som videl, že človek môže niečo ovládať, čo má zmáknuté”, ale niekedy stačí možno jeden iný element v skupine a veci by sa diali úplne inak. Angličtina bola nutná a som rád, že sme ju absolvovali. IT skills boli veľmi užitočné, veľa vecí bolo pre mňa nových.

Marek Luco

„Šťastný človek robí svet lepším.“

V rámci skupiny asi najväčší „pohoďák“ so zmyslom pre humor. Marek nemal problém so žiadnou aktivitou. Keď bolo nejaké zadanie, nerobil si veľkú hlavu z prípravy, pretože to vedel zrealizovať aj bez nej. Veľmi pekné vystupovanie pred skupinou, bez stresu, zrozumiteľné a s primeranou dávkou humoru. Napriek invalidnému vozíku prichádzal na hodiny pravidelne, má vlastný biznis a ani raz som ho nevidela neusmievať sa.

Marek, čo je tvojou víziou?

Byť v živote šťastný. A ešte aj to, aby som sa nenudil. Stále sa mi zvýši čas, ktorý by som mohol ešte nejak využiť, aj preto som sa prihlásil na tento projekt. Prečo mám takú víziu? Pretože šťastný človek robí svet lepším. Ja ho asi sám lepším neurobím, ale snažím sa nejakou časťou prispieť. Mám rád pohodlnosť, keď má človek splnené povinnosti, a potom sa už venuje len svojim veciam. Stále na tom pracujem a aj tento projekt je súčasťou krokov na dosiahnutie mojej vízie. Pokladám za užitočné a dôležité sa stále vzdelávať, poznávať nové veci.

Čo ti tento projekt dal?

Projekt mi najviac dal všetky tie zručnosti. Z tých troch druhov, ktoré sme preberali, boli všetky fajn. Konečne som prišiel na chuť angličtine. Prednášky boli vedené spôsobom, ktoré človeka vždy zaujali a aj keď som už niečo pomimo vedel alebo som mal nejaké skúsenosti, stále som si v tom našiel niečo nové. Či je to prezentovanie seba, alebo ďalšie spôsoby správania sa. Do budúcna budem určite vedieť nadobudnuté vedomosti využiť.

Samuel Andrejčík

„Soft skills bol „brutál“.

Samuel má na svoj vek obdivuhodné vedomosti. Ani jeho hendikep a vozíček ho neodradili od zapájania sa do každej témy. Je veľmi komunikatívny a má bohatú slovnú zásobu. Vie, čo chce v živote dosiahnuť a z jeho rozprávania je zrejmé, že nepremrhá ani minútu počas dňa. Svedčí o tom nielen jeho štúdium na Technickej univerzite, ale aj paralympijský šport boccia, v rámci ktorého sú so svojou športovou partnerkou veľmi úspešní na svetových súťažiach. Samo má veľký potenciál vykonávať akúkoľvek prácu v rámci IT, keďže študuje počítačové siete a veľmi ho to baví. V lete absolvuje v spoločnosti T-Systems Slovakia niekoľkodňovú stáž.

Samo, máš aj ty nejakú víziu?

Je to rozhodne dokončenie školy a paralelne s tým by som sa chcel ďalej venovať športu a dosahovať dobré výsledky. Dúfam, že sa jedno s druhým bude dať skĺbiť a pôjde to ruka v ruke a že nebudem musieť ani z jedného ubrať. Robím rád niečo, po čom vidím výsledok. Nerád robím vec, ktorú  by mohol robiť ktokoľvek, alebo robiť niečo len preto, aby som to mohol urobiť o týždeň znova, lebo to už nefunguje. Aj keď toho času nie je veľa, chcem ho investovať do vzdelania, športu, zamakať viac, keď je príležitosť. Keď teraz toho času investujem naozaj viac, v budúcnosti sa mi investícia doň vráti.

V čom bol pre teba tento projekt úspešný?

Tento projekt bol pre mňa obrovským prínosom, lebo už zo strednej školy som chcel ísť na Duálne vzdelávanie, kde sa mi nepodarilo uspieť. Po pár mesiacoch sem moja cesta viedla opäť a už som to bral ako znamenie – je tu príležitosť, chyť sa toho. Prinieslo mi to nové kontakty, novú škálu predstáv, spôsobov, ako sa dajú veci robiť. Soft skills bol „brutál“. Rozšíril sa mi obzor, bola to pre mňa nová skúsenosť.

Ako to všetko stíhaš? Škola na výbornú, skúšky v predtermínoch, šport na prvých priečkach súťaží.

Keď chce človek niečo dosiahnuť, cesta sa nájde. Chcem sa nominovať na ďalšiu paralympiádu, viesť svoj pár najlepšie, ako budem vedieť. Chcem na sebe makať, trénovať. Už teraz je to popri škole náročnejšie, nie ako to bolo na strednej, kde som si domáce úlohy písal tesne pred hodinou. Toho času je pomenej, ale snažím sa ho skĺbiť tak, aby som sa mohol venovať všetkým aktivitám, keďže sa chcem dovzdelávať aj v IT či jazykoch.

 Janka Andrejková

„Dôležité je stále mať niečo, čo človeka robí šťastným, aby z toho šťastia mohol ťažiť.“

Na začiatok musím spomenúť, že Janka je veľmi dobrý poslucháč a veľa sa pýta, keď niečomu nerozumie. Kvôli svojmu zrakovému znevýhodneniu sa musí viac spoliehať na svoje ostatné zmysly. Janka je tichšia, počas hodín sa prejavovala menej, no nám v rozhovore prezradila najviac zo všetkých. Hodiny navštevovala pravidelne, veľmi svedomito a tak brala aj prípravu na ne. Bolo vidieť, že ľudí má rada, a záleží jej na tom, aby mala tých správnych a pozitívnych okolo. V rámci svojej prezentácie, ktorú si mal každý účastník pripraviť na danú tému, mala výborný prejav.

Janka, povedz nám aj ty niečo o svojich cieľoch.

Moja vízia je prežiť život čo najlepšie, byť šťastná, spokojná, a to dosiahnem tak, že si nájdem prácu, založím si rodinu, budem sa venovať priateľom a svojim záujmom. Rada sa stretávam  s ľuďmi, popri tom si všímam  možnosti, ktoré prichádzajú a hľadám pracovné príležitosti. Jednou z príležitostí bola možnosť zúčastniť sa tohto kurzu.

Čo sa ti na hodinách páčilo najviac?

Všetko v tomto kurze malo niečo do seba, každá jedna hodina, na každej som sa niečo naučila a verím, že tie poznatky využijem. Veľmi sa mi páčilo prezentovanie. Pripomínalo mi to moje pôsobenie na univerzite. Tréneri sa zrejme tiež veľa naučili, keďže v jednej skupine mali účastníkov kurzu s odlišným druhom zdravotného obmedzenia, ktorým aj prispôsobili spôsob  výučby. V rámci soft skills sa mi páčil najmä prístup lektorov, ktorí boli naozaj pripravení, čo podľa mojej predchádzajúcej skúsenosti nie je samozrejmosťou. Zároveň som zistila viac o T-Systems, ktoré sa zdá byť ako jedno mesto, v ktorom je zábava a ľudia robia prácu, ktorá ich baví.

Rozprávala si nám o tom, že nájsť si prácu nie je vôbec jednoduché. Čo ťa motivuje nevzdávať sa?

Skúseností s hľadaním práce, aj nie dobrých, je dosť. Niekedy je po toľkých pokusoch ťažšie sa nanovo namotivovať.Počas štúdia som bola veľmi motivovaná. Keď som si po úspešnom absolvovaní doktorandského štúdia nemohla nájsť prácu, len na dohodu alebo krátkodobo na projektoch, bolo to horšie, ale stále som mala svoje záujmy, ktoré ma nakopli sa nevzdávať – tanec, fitnes a čítanie kníh. Chodím aj na matematický krúžok. Dôležité je stále mať niečo, čo človeka robí šťastným, aby z toho šťastia mohol ťažiť. Mojim cieľom je mať stálu prácu.

Aké bolo tvoje štúdium?

Po gymnáziu som chcela študovať psychológiu, to sa mi ale nepodarilo. Skončila som na strojníckej fakulte v Košiciach. Bola to jediná škola, na ktorú sa ešte dala poslať prihláška a ja som nechcela sedieť doma a čakať na ďalší rok na prijímačky. Po čase som ale zistila, že ma táto škola naozaj baví. Čo sa týka odboru, vybrala som si Biomedicínske inžinierstvo. Svojím spôsobom som robila niečo podobné psychológii alebo medicíne. Neskôr som išla na doktorát. Dostala som sa na konferencie do Španielska, Poľska, Čiech a na stáž do Nemecka. Stretla som veľa zaujímavých ľudí a po škole som sa dokonca dostala do Ameriky odprezentovať výsledky môjho výskumu na doktorandskom.

A čo tvoje záľuby?

Každý môj deň vyzerá úplne inak. 14 rokov som sa venovala orientálnym tancom, 7 rokov zase latinsko-americkým a chodila som aj na kurz spoločenských tancov.Veľmi rada plávam, chodím do fitnes, počúvam audioknihy a elektronické knihy, je to pre mňa veľký relax. Skúšam veľa vecí, nebojím sa vyskúšať niečo nové a naďalej si hľadám prácu.

Patrik Halický

„Keď si všímam ľudí, extrémne slávnych či bohatých, vidím, že človeka aj tak asi najviac uspokojí rodina.“

Patrik je prispôsobivý tímový hráč. V rámci soft skills sa zapájal do všetkých tém, ktoré boli pripravené. Pri aktivitách si vždy robil poznámky a najprv prípravu, je to skôr plánovací typ. Keď už ale má plán, je pripravený ho realizovať. Aj z jeho pracovných skúseností je vidieť, že sa chytá každej príležitosti, čo aj sám potvrdil. V prezentovaní je čo zlepšovať, ale keďže Patrik je odhodlaný sa stále vzdelávať vo veľa oblastiach, aj toto je jedna z nich.

Patrik, čo tvorí tvoju víziu?

Mojou víziou je finančne sa zabezpečiť. Začnem niečím iným, než byť v živote šťastný, čo tu už viackrát odznelo. Myslím, že je to jeden zo základov, ako byť v živote šťastný, že sa treba zabezpečiť a až potom sa dá riešiť rodina či vzťahy. Základ normálneho fungovania. Keď som si všímal ľudí, extrémne slávnych či bohatých, človeka asi najviac uspokojí rodina, pokoj. Mať Nobelovu cenu, či to, že bude každý vedieť, že existujem, ma neurobí šťastným. Budem využívať dostupné možnosti, skúšať to, čo prichádza do úvahy. Prišiel tento projekt, tak som to využil.

Čo z projektu IT4ALL bolo pre teba naj?

Zopakoval som si MS Office. Naštartoval som sa, zlepšil v angličtine. Aj keď to ešte potrvá, ale po troške to pôjde. Zo soft skills ma zaujali najviac štyri uši – že prichádzajúcu informáciu je treba posúdiť z viacerých hľadísk. Som rád, že som si vyskúšal po dlhom čase niečo odprezentovať.

Čo si študoval a aké máš pracovné skúsenosti?

Chodil som rok na strojnícku fakultu do Košíc. Tam som si zhodou okolností všimol Janku, raz sme sa stretli (svet je naozaj malý). Strojníctvo mi ale veľmi nešlo, tak som išiel do Prešova na fyziku a ekológiu. Po škole začali  zdravotné problémy a tak som sa pokúšal aspoň doučovať iných. Medzitým som robil veci cez úrad práce, nič svetoborné čo sa financií týka, ale veľa som sa naučil. Videl som bezdomovcov z úplne inej strany, ako keď ich človek len tak stretne na ulici. Zistil som, že sú to úplne normálni ľudia ako my, len si nevypočítali, koľko si môžu požičať, koľko si môžu dovoliť splatiť. Mal som veľa brigád cez študentský servis. Neskôr sa mi podarilo vybaviť invalidný dôchodok a zbavil som sa úradu práce a teda aj obmedzení. Podarilo sa mi nájsť si serióznu brigádu, kde robím inventúry a teší ma, že si takto viem pekne zarobiť. Uvedomil som si ale, že takto viem fungovať len nejakú časť života. Preto som aj prijal výzvu a prihlásil sa na tento program do T-Systems.

Aké sú tvoje záľuby?

Medzi moje záľuby patrí geocaching, v lete včelárstvo, majstrovanie či domáce experimenty z fyziky. Mám doma päť úľov, takmer vôbec nepoužívam cukor. Je to pre mňa veľký relax, bzučanie ma dokáže upokojiť.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za rozhovory. Niektorých z absolventov kurzu už môžete vídať na chodbách našej spoločnosti, iných dúfam taktiež  v budúcnosti privítame v IT kruhoch. Držím palce!

1 komentár na “Keď sa chce, všetko sa dá

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *