Blog

Reálna „success story“ človeka, alebo rozprávka na dobrú noc?

Topánky mení každých 1500 kilometrov, pracovné pozície každé dva roky

Odkaz tohto článku by mal byť v tom, že aj človek bez technického vzdelania sa môže posunúť zo základnej pozície až na pozíciu experta. Takíto ľudia zvyknú byť označovaní ako „local hero“, skutočná „success story“. Je to ale naozaj tak? Pýtala som sa Zdenka Timuľaka z oddelenia Project&Engineering na Telekomunikačnej divízii, ako vyzerá reálny kariérny a osobnostný rast v spoločnosti T-Systems Slovakia (TSSK).

Cestovný ruch, alebo IT?

Do TSSK nastúpil v roku 2010, vtedy mal nejakých 23 rokov. Bol čerstvo po vysokej škole, vyštudoval manažment na Prešovskej univerzite. V tej dobe ho IT priemysel nezaujímal, bol to skôr cestovný ruch, ktorému sa venoval. Keď po hľadaní práce nastúpil na pozíciu administrátora, zistil, že poľahky zvláda základy a IT prácu na prvom leveli. Po roku a pol, keď začal mať pocit, že to chce zmenu, prišla výzva. Hľadali sa zamestnanci, ktorí by absolvovali školenie dvakrát týždenne počas dvoch letných mesiacov. Všetci, ktorí školenie úspešne absolvovali, mali možnosť zúčastniť sa certifikačnej skúšky, ktorú Zdenko úspešne zvládol. Certifikát ako kúzelný prútik otváral ďalšiu pozíciu.

Zaujali ho siete

Neskôr Zdenko začal so sieťovou prácou, už to nebolo len o incidentoch, začal sa zaoberať správou a monitorovaním sietí. To už bol druhý level, práca s pridanou hodnotou. Buď pracoval na platformách zdieľaných viacerými zákazníkmi, alebo na samostatných platformách pre veľkých zákazníkov. V tíme boli dvaja, neskôr traja. Práca Zdenka bavila, za dva roky vybudovali nové platformy pre vyše 15 tisíc zariadení. Bolo to už v tom čase, kedy začal celý tím dostávať pozitívnu spätnú väzbu od samotných zákazníkov. Tí si totiž začali všímať prácu „slovenských chlapcov“ z Košíc.

Rozbiehanie nových projektov

Troubleshooting, čiže riešenie problémov, bolo rýchlejšie, zákazníci si mohli navoliť aké presne chcú dostávať reporty a pozerať si ich. Košický tím vedel za pol roka rozbehnúť projekt, s ktorým iný tím nevedel pohnúť rok a pol. Zdenko tento progres komentoval: „Keď sa projekt začína, tá prvá fáza, rozbeh, je to ťažké. Začínajú sa diskusie čo bude ak, riešia sa virtuálne poblémy, prečo tak a nie inak, … proste je potrebné, aby niekto nakopol vrtuľu.“ A keď som sa ho spýtala, či je tým človekom, ktorý vie nakopnúť vrtuľu, pousmial sa a prikývol: „Asi hej“.

Spokojní zákazníci

Vzťahy so zákazníkmi sa dostávali na ďalšiu úroveň, chlapci si budovali dobré meno a začali robiť projekty na treťom leveli. Tak sa dostal z operátora na administrátora, inžiniera, konzultanta a dizajnéra riešení, až nakoniec architekta sietí, označovaného skratkou NTDA (network technical & design architect). A to už je niečo. Touto skratkou sa nemôže popýšiť každý. Doteraz títo architekti pracovali len v anglickej pobočke T-Systems, ale keďže angličania videli, že slovenská pobočka zvláda čoraz ťažšie zadania, začali kolá pohovorov, aby si tak vyselektovali ľudí v Košiciach.

Práca pre angličanov

Po troch kolách sa Zdenko dostal v januári 2017 na momentálne vytúženú pozíciu NTDA, kde ako hovorí veci nielen spraví, ale aj vymyslí. Cez pohovory tak prešli traja ľudia z Košíc. Napadlo ma aké asi pracovné zaťaženie môže byť na takýchto pozíciách. A hlavne, vždy ten človek vie čo má ako urobiť, keď je preňho veľa vecí nových? Asi to nefunguje tak, že si pozrie hodinový tutoriál na Youtube a zrazu je všetko jasné. Preto Zdenko neustále sleduje nové trendy, pozerá stránky ako Packet Pushers, CISCO, či edX a kopu iných. „No a pri práci ideš štýlom pokus omyl, veľa vecí si musíš naštudovať. Cez deň sa venujem práci, potom je to moja rodina, som so svojou dcérkou a manželkou, pozrieme si večer film a ja si potom ešte pozerám ako sa robia nejaké skripty v Pythone. Ten čas medzi desiatou a dvanástou večer je fajn na také samoštúdium. Nikto ma pri tom neruší“. Úsmev. „Pri tejto novej pozícii boli prvé dva až tri týždne také, že som bol trošku vyklepaný, ale už som sa zabehol. Je to sila zvyku. Skúšobná doba mi už končí a môj, nazvime ho buddy, alebo shadow v Anglicku mi už nebude musieť odkontrolovať prácu. Špecifikum mojej pozície je v tom, že mám štyroch šéfov, dvoch na Slovensku a dvoch v Anglicku“.

Zákazník so školiacim strediskom jedinečnom na celom svete

„Teraz mám len jedného zákazníka, ale veľmi dôležitého. Keď som bol osobne v Sainsburry, ukazovali mi celý campus a tiež svoje školiace stredisko, jediné svojho druhu na celom svete, v ktorom sa zaúčajú všetci ťažiari, ktorí idú potom robiť na ťažobné ropné veže. Chlapík mi hovoril, že pred siedmimi rokmi tam boli dve budovy a teraz … budovy sú tam označené od A po J, takže zatiaľ deväť. Moje projekty sú o sieťach. Ako docieliš to, aby bol zákazník stále napojený bezdrátovo na sieť, či už je v Sainsburry, alebo na ropnej plošine na Aljaške. Robím všetko preto, aby bol zákazník spokojný a aby som bol dobrý junior NTDA. A moje ciele v budúcnosti? Stále je tu ešte motivácia byť seniorom, alebo principálom NTDA, takže mám sa kam posúvať.“

Ako to všetko zvládaš?

„Hlavne je potrebné prečistiť si hlavu.“ V tom Zdenkovi pomáha beh. Býva na Furči a často beháva ráno do práce. Osprchuje sa vo firemnej sprche a ide robiť. Zúčastňuje sa maratónov, ktoré sa v Košiciach organizujú, minulý rok už zabehol košický maratón mieru v plnej dĺžke. Má svoje trasy, beháva do Sene, do Kavečian, na Jazero. Tenisky mení každých 1500 kilometrov. Čiže už vieme ako často mení športovú obuv, zdá sa, že čo sa týka pracovných pozícií tam prichádza zmena aspoň každé dva roky.

A obľúbený film? Nedá dopustiť na Twinpeaks, Matrix a Pána prsteňov. Z autorov číta napríklad Murakamiho a Goerga Orwella.

No a nad otázkou čo mu firma vzala a dala sa zamyslel: „Našiel som tu známych, kamarátov, priestor na rozvoj. Nič podstatné mi firma nevzala, len dala. Nikde v Košiciach nie sú také podmienky ako tu. Myslím tým pracovné prostredie, atmosféru, vzťahy.“

Si local hero?

„Necítim sa byť hero, je potrebné sa snažiť. Keď si dáš cieľ, firma ti poskytne prostriedky, ty len musíš dať snahu. Ja si myslím, že sa mi stalo klišé – bol som v správny čas na správnom mieste a urobil som správne rozhodnutie. A potom to už šlo samo, mal som dobré referencie od zákazníkov, všimli si ma manažéri, kolega dostal pochvalu na mňa od nemeckých partnerov, a tak.“

Vidíš sa v budúcnosti na nejakej manažérskej pozícii?

„Myslím, že ešte na to nie som dostatočne zrelý. Tieto pozície sú od štyridsať a vyššie, ľudia by už mali mať niečo odžité, mali by vedieť komunikovať. Ja mám tridsať.“

Keď so mnou Zdeno sedel pri stole a kecali sme o práci, pripadal mi byť taký normálny, bežný človek. Neskôr, rozmýšľajúc o tom, čo napíšem som sa pristihla, že sa usmievam. Normálny, … fakt? Príjemný rozhľadený muž, ktorý zjavne vie o čom hovorí, keď rozpráva o zložitých technických riešeniach, neustále sa vzdeláva, prijíma nové výzvy, stará sa o rodinu a popritom všetkom aktívne behá. To už ani nie je úplne normálne, je to vzácne. A ja dúfam, že je takýchto ľudí v T-Systems Slovakia viac. Veľmi rada ich stretnem a dám na papier ich príbeh.

1 komentár na “Reálna „success story“ človeka, alebo rozprávka na dobrú noc?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *