Spokojný zákazník, kvalitný produkt a kooperujúci pracovný tím – ako to docieliť?

Špeciálny projekt

V súčasnosti je cieľom IT spoločností využívať agilné metodológie pri vývoji produktov. Pritom mnoho ľudí na rôznych pozíciách vo firmách nemá jasnú predstavu o tom, čo si pod touto metodológiou predstaviť.

Synonymom slova „agilný” je najčastejšie „flexibilný”. „Byť agilný znamená uvítať zmeny a nebrániť sa im, vnímať ich ako výzvu. Byť agilný v biznise znamená byť zameraný na produkt – tvoriť ho podľa potrieb zákazníka a nie podľa seba,” opisuje Lukáš Sendrei, agile coach v spoločnosti T-Systems Slovakia

Reflektovanie doby

Agile v sebe zahŕňa metodológie, postupy a princípy pre manažment vývoja produktu, ktoré reflektujú dobu a reagujú na aktuálne požiadavky zákazníka. Potreba flexibility a otvorenosti je výsledkom potrieb trhu, meniacej sa doby, inovácií aj ľudského potenciálu.

Opakom agilného prístupu je dlhá čakacia doba, od prijatia zákazníkových požiadaviek až po dodanie vyvinutého finálneho produktu. Byť agilný znamená naozaj rýchle reagovať na požiadavky klienta a dodávať vyvíjané produkty v dňoch a sekundách, nie mesiacoch až rokoch. Na to však musí byť agilný každý jeden krok v procese výroby – od prijatia požiadaviek, development až po doručenie produktu,” vysvetľuje Lukáš Sendrei.

Štyri hodnoty agile

Boom agilných metód a ich potreby v IT sektore začal v 90. rokoch. Štrnásti autori, majitelia firiem a developeri, spísali 13. novembra 2001 na lyžovačke v Utahu Agile manifesto. Dôvodom jeho vzniku bola chuť pristupovať k práci inak a vyhnúť sa frustrácii z neúspešných produktov. Manifest vyznáva 4 hodnoty agile:

1. Ľudí a interakcie si váži viac ako pracovné procesy a nástroje;
2. Zaujíma sa o funkčný softvér a nie o detailnú dokumentáciu postupov;
3. Dôležitejšia je preň spolupráca so zákazníkom ako vyjednávanie kontraktu;
4. Upúšťa od predpísaného plánu a reaguje na zmeny

Developer sa pri vývoji softvérov alebo aplikácií zameriava na to, na čom naozaj záleží. Byť agilný podľa môjho názoru neznamená pracovať rýchlejšie, ale efektívnejšie. Myslím na to, čo zákazník naozaj chce a neinvestujem svoj čas a schopnosti do toho, čo netreba. Pokojne sa môže stať, že klientovi sa nebude páčiť ani farba vizuálu. Byť agilný predstavuje to, že sa človek pýta zákazníka na názor a získava od neho spätnú väzbu,” opisuje L. Sendrei.

Pravidelná komunikácia s klientom

Opakom agile je v IT sektore metóda waterfall – developer dostane zadanie a dodáva finálny produkt. Agile využíva pravidelnú interakciu so zákazníkom a vyvíjaný produkt prezentuje v pravidelných časových intervaloch. „Pri svojej práci som v kontakte so zákazníkom každý 2. týždeň, keď mu približujem pokrok vo vývoji, na ktorý mi hneď poskytne spätnú väzbu. Je dôležité poznať zákazníka a jeho prácu, čo si vyžaduje kooperáciu medzi vývojármi a klientom.”

Vďaka pravidelnej interakcii je zákazník priamou súčasťou výrobného procesu a prípadné zmeny sú uskutočňované vo fáze vývoja, vďaka čomu je finálny produkt podľa predstáv zákazníka dodaný načas, prípadne aj skôr.

Agile začína od ľudí

Transformácia pracovných procesov podľa agilných metód je pri každej spoločnosti individuálna. Dôležitým faktorom je ochota a otvorenosť ľudí začať zmenu. „Komplexnou metodológiou pre agile transformáciu je SAFe for Lean Enterprises, aj pri nej treba sledovať špecifiká konkrétnej firmyĽudia majú strach zo zmien a s tým je dôležité pracovať počas transformácie. Odstraňovať strach ukážkou, že agile techniky fungujú. Aj u nás v T-Systems Slovakiamáme tímy, ktoré sú toho príkladom,” vysvetľuje agile coach.

Zmena musí vyjsť od tímlídra – projektový manažér zmení svoje správanie a stane sa súčasťou tímu. Agilný manažér sa od klasického líši v prístupe k tímu a k práci. „Ideálne je, ak sa vzdá kancelárie a stane sa súčasťou open spaceu. Klasický manažér kontroluje, agilný verí svojmu tímu, preto mu poskytuje spätnú väzbu a názor, nie príkazy na zmeny. V agilnom svete je princíp rovnosti v tíme, rúca sa hierarchia a tím funguje na základe samoorganizácie. Manažér nechá pracovné postupy na odborníkoch, nediktuje im, ako majú k výsledku dôjsť.”

Open space

Agilné firemné prostredie predstavuje priestor, ktorý podporuje komunikáciu. „Žiadne americké cubicals ako z Matrixu, pracovný priestor by mal byť bez bariér. Členovia tímu môžu sedieť aj chrbtom k sebe, ale dôležité je, aby spolu vedeli komunikovať bez problémov,” opisuje Lukáš Sendrei.

Stred miestnosti má v prípade potreby predstavovať tzv. war room – miesto, kde sa rieši akýkoľvek problém. Otvorené priestory rešpektujú prácu vývojára či programátora, pri ktorej sa potrebuje sústrediť, silent zónami.

Metódy aplikovateľné pri kreatíve

Agilné metódy sa spájajú predovšetkým s profesiami ako programátor, vývojár, developer či softvérový architekt. Sú využiteľné a nasaditeľné aj pri iných pracovných aktivitách, ktoré charakterizuje možnosť zmeny požiadaviek v procese vývoja.

Agile je zbytočné vo výrobnom procese, kedy presne viem, ako a čo vyrábam. Využíva sa v oblastiach, ktoré sú kreatívne a zároveň potrebujú aj rýchlo reagovať na zmeny. Cieľom spoločností nemá byť získať prívlastok agilný, pretože neexistuje spôsob, ako odmerať mieru agile vo firme. Cieľom agilných techník je zamerať prácu na spokojného zákazníka a kvalitný produkt,” uzatvára Lukáš Sendrei.

Lukáš Sendrei (31)

  • v T-Systems Slovakia pracuje na pozícii agile coacha so zameraním na agilnú transformáciu
  • V minulosti pracoval ako systémový inžinier, biznis analytik a scrum master, odborné znalosti získal aj v IT spoločnosti v Los Angeles
  • Má skúsenosti s agilnou transformáciou v globálnom prostredí v pobočke s viac ako 850 vývojárov
  • Absolvent inžinierskeho štúdia Technickej Univerzity v Košiciach v odbore Telekomunikácie, v roku 2016 získal doktorandský titul

Článok pripravila: Jana Petreková